Efekt rusko-ukrajinského konfliktu pre obrábanie
Zatiaľ čo svet zápasí s Covid-19, rusko-ukrajinský konflikt hrozí, že zhorší existujúce globálne ekonomické a zásobovacie problémy. Dvojročná pandémia spôsobila, že svetový finančný systém je zraniteľný, pričom mnohé ekonomiky čelia veľkému dlhovému bremenu a výzve pokúsiť sa normalizovať úrokové sadzby bez toho, aby sa spomalilo oživenie.
Čoraz prísnejšie sankcie voči ruským bankám, veľkým spoločnostiam a dôležitým ľuďom, vrátane obmedzení niektorých ruských bánk na používanie platobného systému SWIFT, viedli ku kolapsu ruskej burzy a výmenného kurzu rubľa. Odhliadnuc od zásahu Ukrajiny, rast ruského HDP pravdepodobne najviac zasiahnu súčasné sankcie.
Veľkosť dopadu rusko-ukrajinského konfliktu na globálnu ekonomiku bude vo veľkej miere závisieť od rizík pre Rusko a Ukrajinu z hľadiska celkového obchodu a dodávok energie. Existujúce napätie v globálnej ekonomike sa zintenzívni. Ceny energií a komodít sú pod väčším tlakom (kukurica a pšenica vyvolávajú väčšie obavy) a inflácia pravdepodobne zostane zvýšená dlhšie. Na vyváženie inflačných tlakov s rizikami ekonomického rastu budú centrálne banky pravdepodobne reagovať holubičkejšie, čo znamená, že plány na sprísnenie súčasnej ultraľahkej menovej politiky sa zmiernia.
Najväčšie ochladenie pravdepodobne pocítia odvetvia orientované na spotrebiteľov, pričom disponibilný príjem je pod tlakom rastúcich cien energií a benzínu. V centre pozornosti budú ceny potravín, pričom Ukrajina je popredným svetovým vývozcom slnečnicového oleja a piatym najväčším vývozcom pšenice, pričom Rusko je najväčším. Ceny pšenice sú pod tlakom kvôli slabej úrode.
Geopolitika sa postupne stane bežnou súčasťou diskusie. Aj bez novej studenej vojny je nepravdepodobné, že by sa napätie medzi Západom a Ruskom v dohľadnej dobe zmiernilo a Nemecko sa zaviazalo sústrediť sa na investície do svojich ozbrojených síl. Od kubánskej raketovej krízy nebola globálna geopolitika taká nestála.