Vzťahy medzi Čínou a Ruskom stoja na novom historickom východiskovom bode a čelia prebiehajúcim zmenám vo svete a znejú ako nový silný tón denníka The Times s novým postojom. V roku 2019 Čína a Rusko naďalej úzko spolupracovali na hlavných medzinárodných otázkach, akými sú kórejská jadrová otázka, iránska jadrová otázka a sýrska otázka. Presadzovaním spravodlivosti a spravodlivosti Čína a Rusko pevne presadzovali medzinárodný systém, ktorého jadrom je Organizácia Spojených národov a medzinárodné právo ako jeho základ, a podporovali proces svetovej multipolarity a demokracie v medzinárodných vzťahoch.
Dokazuje to vysokú úroveň bilaterálnych vzťahov a osobitný, strategický a globálny charakter bilaterálnej spolupráce. Posilnenie solidarity a koordinácie medzi Čínou a Ruskom je strategickou voľbou s cieľom dosiahnuť dlhodobý mier, rozvoj a omladenie oboch strán. Je potrebné zachovať globálnu strategickú stabilitu a rovnováhu medzinárodnej moci a slúži základným záujmom oboch krajín a medzinárodného spoločenstva.
Ako povedali čínsky štátny radca a minister zahraničných vecí Wang Yi a ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, spolupráca medzi Čínou a Ruskom nie je zameraná na žiadnu tretiu stranu a žiadna tretia strana ju nebude vyprovokovať ani zasahovať. Jeho dynamika je nezastaviteľná, jeho úloha nezastupiteľná a perspektíva neobmedzená. Pri pohľade do budúcnosti sa obaja prezidenti dohodli, že od roku 2020 do roku 2021 usporiadajú čínsko-ruský rok inovácií v oblasti vedy a techniky, aby spoločne posilnili možnosti nezávislého výskumu a vývoja.
V duchu priekopníckych inovácií, vzájomného prospechu a obojstranne výhodnej spolupráce budú obe krajiny ďalej synergizovať svoje rozvojové stratégie, hlboko integrovať svoje rozvojové záujmy a spojiť svojich ľudí.
Po štvrté, antiglobalizácia a izolacionizmus sú na vzostupe
V 21. storočí so vzostupom Číny a ďalších rozvojových krajín sa začala otriasať dominancia západných krajín. Podľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD) klesol od roku 1990 do roku 2015 podiel rozvinutých krajín na globálnom HDP zo 78,7 percenta na 56,8 percenta, zatiaľ čo podiel rozvíjajúcich sa trhov vzrástol z 19,0 percenta na 39,2 percenta.
Zároveň sa od konca 90. rokov začala vytrácať neoliberálna ideológia, ktorá zdôrazňovala malú vládu, občiansku spoločnosť a voľnú súťaž a Washingtonský konsenzus, ktorý bol na nej založený, pod vplyvom globálnej finančnej krízy skrachoval. Táto obrovská zmena spôsobila, že USA a niektoré ďalšie západné krajiny dokonca otočili koleso histórie a prijali antiglobalizačnú politiku na ochranu svojich vlastných záujmov.
Čas odoslania: 28. novembra 2022